Imunitný systém a zápalové procesy sú kľúčové pre mnoho psychických a fyzických zdravotných problémov. Chronické zápalové ochorenia sú prednou príčinou úmrtí, zahŕňajúce ochorenie srdca, rakovinu, diabetes a ďalšie. Riziko chronického zápalu môže mať počiatky už v počiatkoch vývoja a ovplyvňuje zdravie po celý život.
Zápal
Zápal je evolučne konzervovaný proces, chrániaci pred patogénmi a podporujúci obnovu tkanív. Závisí od rozsahu reakcie, ktorá môže ovplyvniť metabolizmus a správanie. Biobehaviorálne účinky zahŕňajú "choré správanie", ako je únava, zmeny spánku a stravovania. Normálna zápalová reakcia je iba dočasná (dočasné zvýšenie zápalovej aktivity) a vzniká kvôli určitej „hrozbe“. Po vyriešení tejto situácie odznie. Niektoré faktory však môžu viesť k systémovému chronickému zápalu nízkeho stupňa, ktorý nie je infekčného pôvodu. Chronický zápal môže zvýšiť riziko neprenosných ochorení u ľudí všetkých vekových skupín. Ďalej môže napríklad narušiť imunitnú funkciu.
Systémový chronický zápal (SCI) a riziko neprenosných ochorení
Pochopenie súvislosti medzi systémovým chronickým zápalom a neinfekčnými chorobami zásadné pre vývoj stratégií prevencie a zvládania týchto stavov. Chronický zápalový stav je spojený s rôznymi neinfekčnými chorobami, vrátane metabolického syndrómu, cukrovky 2. typu, kardiovaskulárnych ochorení (KVO), neurodegeneratívnych ochorení, autoimunitných ochorení a rakoviny. Výskum ukázal, že existuje niekoľko zdrojov neprenosných ochorení, ako je bunková senescencia, disbióza mikrobiomu, vystavenie toxínom zo životného prostredia, fyzická nečinnosť, obezita (najmä viscerálne tukové tkanivo) a narušený cirkadiánny rytmus v dôsledku vystavenia umelému svetlu. Okolnosti v detstve môžu tiež ovplyvniť imunitné reakcie a podporiť vznik SCI v neskoršom veku.
Zatiaľ čo chronický zápal sa všeobecne s vekom zvyšuje, u starších dospelých môže dôjsť k zníženiu regulácie imunitnej odpovede, čo vedie k zvýšenej náchylnosti k infekciám a oslabeniu reakcií na vakcíny. Tento zdanlivý paradox je možné vysvetliť rôznymi mechanizmami a dysreguláciou imunitných odpovedí.
Hoci existujúce biomarkery, ako sú CRP, IL-1β, IL-6 a TNF-α, sú užitočné na preukázanie súvislosti medzi zápalom a rizikom ochorenia, poskytujú len obmedzené mechanické informácie. Výskumníci skúmajú ďalšie biomarkery a integratívne, viacúrovňové prístupy k charakterizácii SCI a predpovede rizika ochorenia súvisiaceho s vekom.
Príčiny a dôsledky systémového chronického zápalu nízkeho stupňa.
Bolo identifikovaných niekoľko príčin systémového chronického zápalu (SCI) a ich dôsledky - viď úvodný obrázok.
Ako je znázornené vľavo, medzi najčastejšie spúšťače SCI (proti smeru hodinových ručičiek) patria chronické infekcie, fyzická neaktivita, (viscerálna) obezita, črevná disbióza, strava, sociálna izolácia, psychický stres, narušený spánok a narušený cirkadiánny rytmus a expozícia látky znečisťujúce ovzdušie, nebezpečné odpadové produkty, priemyselné chemikálie a fajčenie.
Ako je znázornené vpravo, dôsledky SCI (v smere hodinových ručičiek) zahŕňajú metabolický syndróm, diabetes typu 2, nealkoholové stuženie pečene (NAFLD), kardiovaskulárne ochorenie, rakovinu, depresiu, autoimunitné ochorenie, neurodegeneratívne ochorenie, sarkopéniu, osteoporózu a i.
Zaujímavé body z článku:
1. SCI u starších jedincov je čiastočne spôsobený bunkovým starnutím, čo vedie k zvýšenej sekrécii prozápalových molekúl. Faktory životného štýlu, ako je fyzická neaktivita a detská obezita tiež prispievajú k SCI.
2. Životný štýl matky a prostredia počas tehotenstva môžu ovplyvniť programovanie imunitného systému u detí, čo môže neskôr v živote viesť k prozápalovému fenotypu.
3. Diéta hrá významnú úlohu pri podpore zápalu. Ultraspracované potraviny s vysokým obsahom trans-tukov, soli a cukrov môžu viesť k nadmernej výžive a oxidatívnemu stresu, aktivácii zápalových génov.
4. Nerovnováha črevnej mikroflóry môže prispieť k zápalu a riziku ochorenia. Zdravý črevný mikrobióm je nevyhnutný na udržanie imunitnej homeostázy.
5. Zvýšený SCI môže oslabiť akútnu imunitnú odpoveď na infekcie a vakcíny, čo vedie k zvýšenej náchylnosti k vírusovým infekciám u staršej populácie.
6. Pravidelná fyzická aktivita, najmä odporový tréning, môže pomôcť znížiť zápal a zlepšiť imunitné funkcie.
7. Psychický stres je spojený so zvýšeným zápalom a môže prispievať k rozvoju rôznych ochorení.
8. V súčasnej dobe neexistujú žiadne štandardné biomarkery pre indikáciu prítomnosti chronického zápalu. Štúdie ukázali, že kanonické biomarkery akútneho zápalu možno použiť na indexovanie SCI súvisiaceho s vekom, ale tento prístup má svoje obmedzenia.
9. Chronický zápal je spojený s rozvojom rôznych ochorení súvisiacich s vekom, vrátane kardiovaskulárnych ochorení, neurodegeneratívnych porúch a rakoviny.
10. Ako jednotlivci starnú, imunitný systém prechádza zmenami, ktoré môžu prispievať k chronickým zápalom a chorobám súvisiacim s vekom.
11. Niektoré štúdie ukazujú, že „dobré“ starnutie a dlhovekosť sú spojené s nižšou úrovňou zápalu.
Záverom možno povedať, že chronický zápal zohráva zásadnú úlohu pri vzniku rôznych ochorení počas celého života. Pochopenie spúšťačov a dôsledkov chronického zápalu môže pomôcť informovať o stratégiách prevencie chorôb a podporovať „zdravé starnutie“. Faktory životného štýlu, ako je strava, cvičenie a zvládanie stresu, môžu ovplyvniť úroveň zápalu a mali by byť zamerané na zlepšenie celkového zdravia a psychickej pohody.
Autori štúdie všetko oveľa podrobnejšie spracovali v originálnom článku. Pokiaľ Vás problematika zaujíma viac, určite sa naň pozrite.
Zdroj:
FURMAN, David, et al. Chronic inflammation in the etiology of disease across the life span. Nature medicine, 2019, 25.12: 1822-1832.
