Nový follow-up v The Lancet Rheumatology sledoval účastníkov pôvodnej RCT RESTORE a ukazuje, že – s alebo bez biofeedbacku – prináša udržateľné zlepšenie funkcie aj bolesti po 3 rokoch od pôvodného výskumu oproti „obvyklej starostlivosti“. Do štúdie pôvodne vstúpilo 492 dospelých s chronic, disabling LBP; intervencia prebiehala v 20 fyzio ambulanciách, typicky7 sedení/12 týždňov + booster v 26. týždni. Po 3 rokoch bolo analyzovaných 312 osôb z tohto výskumu.
Hlavné výsledky (3 roky)
-
Funkcie (RMDQ 0–24, primárny outcome):
CFT vs. usual care: MD −3,5 (95 % CI −4,9 až −2,0)
CFT+biofeedback vs. usual care: MD −4,1 (−5,6 až −2,6)
rozdielu. -
Bolesť (NRS 0–10, sekundárne outcome):
CFT vs. usual care: MD −1,0 (−1,6 až −0,5)
CFT+BF vs. usual care: MD −1,5 (−2,1 až −0,9)
Interpretácia pre prax: Efekt je väčší na funkciu zameraných na zručnosti, expozíciu pohybu a sebakontrolu/riadenie očakávateľné.Biofeedback nepridal klinický prínos, teda „bez hračiek to ide tiež“.
Čo presne bola „usual care“?
Kontrolná vetva bola voľne definovaná slovami „obvyklá starostlivosť“: akákoľvek liečba odporúčaná poskytovateľmi alebo zvolená pacientom (napr. analgetiká, fyzioteraáž).Nie je to štandardizovaný guideline-balík, a to je opakovane diskutované obmedzenie už od pôvodnej 1-ročnej publikácie RESTORE - teda "s čím to teda porovnávame? Je to aplikovateľné aj na naše podmienky v Česku, alebo iných krajinách?" Toto je teda jednou z limitácií tohto výskumu. Rovnako tak, ako cca "iba" 65% probandov pôvodnej vzorky. Avšak je nereálne po takej dobe získať 100% pri takomto počte.
Prečo je to dôležité pre fyzio prax?
-
Máme zriedkavé dlhodobé dáta (3 roky)u ľudí spragmatickésiete ambulancií. Efekt jekonzistentný a klinicky zmysluplný hlavne na zlepšenie obmedzenie aktivít/funkcie. Pokiaľ aplikujeme princípy CFT do praxe pre tento typ pacientov/klientov, mohlo by to niesť ovocie oproti "usual care".
-
Pôvodná 1-ročná RCT tiež ukázala lepšie výsledky a nižšie spoločenské náklady CFT vs. usual care – follow-up potvrdzuje udržateľnosť efektu.
Zamerajme sa na reframing hrozby, graded exposure bežných pohybov, plánovanie záťaže a self management. Technologické „nadstavby“ nie sú nutnou podmienkou efektu – rozhodujú zručnosti terapeuta. Tieto princípy sa dajú naučiť a aplikovať do praxe a pre určité spektrum pacientov/klientov môžu byť užitočné.
Zdroj:
https://www.thelancet.com/journals/lanrhe/article/PIIS2665-9913(25)