Než sa pustíme do kritiky týchto testov, poďme si dva z nich v krátkosti predstaviť:
Fenomén predchádzania
Tento test prebieha tak, že si pri stoji klienta vyhmatáme obe SIPS (spina iliaca posterior superior) a následne ho poprosíme o predklon. Všímame si pozície našich palcov, pričom klient zostáva v predklone približne 20 sekúnd.
Ak na jednej strane palec predchádza (dochádza k posunu) pred druhým, možno na tejto strane predpokladať blokádu SI. Ak sa pri predklone oba palce po približne 20 sekundách „dorovnajú“, ide o SI posun.
- Storkov / Gilletov test
Test prebieha tak, že jedným palcom vyhmatáme tŕňový výbežok S2 a druhým palcom SIPS (spina iliaca posterior superior). Následne pacienta požiadame, aby zdvihol dolnú končatinu do 90-stupňovej flexie na rovnakej strane, na ktorej palpujeme SIPS. Pri tomto pohybe by malo dôjsť k poklesu SIPS. Ak sa tak nestane, test je pozitívny a naznačuje blokádu SI kĺbu.
Môžeme však tento posun skutočne vypalpovať a aká presná je naša palpácia?
Holmgren a Waling skúmali objektívnosť statickej palpácie (nutné dodať, že išlo iba o 2 fyzioterapeutov), ktorá nevyšla veľmi pozitívne, pokiaľ ide o relevantnosť palpácie. [1] Niekoľko štúdií potvrdzuje nízku senzitivitu a špecificitu palpačných testov [2, 3], čo potvrdzuje aj ďalšia štúdia od Robinsona a kol., ktorá nás skôr smeruje k využívaniu provokačných testov.[4] Na tie sa pozrieme nižšie v tomto článku. Ako ukazuje štúdia Preece a kol., v ľudských panvách sú veľké anatomické rozdiely. Tieto morfologické odchýlky môžu významne ovplyvniť uhol sklonu panvy a asymetriu lopát bedrových kostí, čo by sme mali brať do úvahy pri porovnávaní SIAS a SIPS a rôznych asymetrií. [5]
Ale ako veľmi sa SI v skutočnosti hýbe?
Niekoľko štúdií [6, 7, 8] ukazuje, že pohyb SI je minimálny až žiadny, pravdepodobne takmer nemerateľný. Číselne vyjadrené, ide o hodnoty okolo 2 stupňov alebo 3 mm. Cítiť taký malý posun je výzva aj pre nášho lektora Jirku, ktorý v rámci tréningu palpačných schopností prečítal Harryho Pottera v Braillovom písme.
Ak sa pozrieme ešte ďalej na účinok manipulácie SI, štúdia Tullberga a kol. ukazuje, že po manipulácii nedochádza k žiadnemu posunu medzi os ilium a os sacrum. [9] To potvrdzuje aj štúdia z roku 2020, ktorá využila 3D analýzu pred a po manipulácii v rámci flexie bedra – nepreukázala významné zmeny po manipulácii medzi manipulačnou a placebo skupinou. [10]
Ktoré testy teda používať?
Nová štúdia z roku 2020 potvrdzuje predchádzajúce tvrdenia o palpačných testoch a smeruje nás k FABER testu (flexia, abdukcia, externá rotácia), prípadne k (najúspešnejšej) kombinácii tohto testu s Thigh thrust testom pre lepšiu celkovú diagnostiku. [11]
FABER / Patrickov test:
Provokačné testy odporúčajú aj ďalšie 2 štúdie z roku 2006, ktoré odporúčajú využitie kombinácie 5 testov:
- Distrakčný test
- Kompresný test
- Thigh thrust test
- FABER / Patrickov test
- Gaenslenov test
Ak sú aspoň 3 z týchto testov pozitívne, so špecificitou 79 % môžeme povedať, že ide o „problém“ s SI kĺbením. [12, 13]
V závere by sme teda, na základe spomínanej evidencie, odporučili ustúpiť od palpačných testov pri vyšetrovaní SI kĺbenia a zamerať sa skôr na využitie spomínaných provokačných testov. Preto môžete nabudúce namiesto trénovania palpačných testov SI kĺbenia zájsť napríklad na kávu, urobiť pár drepov, alebo chrúmať popcorn pri pohľade na ostatných.
Zdroje:
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17210266/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11319939/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12147007/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16843031/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19119397/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24602677/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24602677/
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2565072/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/9615363/
- https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1360859219301949
- https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1556370720300146
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16401431/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16731225/
