Počas dlhého radu rokov sa medzi vedcami a kliniky prijímalo, že ľudia s plochou nohou majú oveľa vyššie riziko muskuloskeletálneho poranenia a to ako pri športových aktivitách, tak aj pri bežných denných činnostiach. Hoci táto hypotéza bola predstavená už dávno, znova ožila v druhej polovici 20. storočia vďaka práci Roota a jeho kolegov (1977). Títo autori propagovali pojem "ideálnych nôh", podľa ktorého boli chodidlá, ktoré nespĺňali striktné normy, označené za odchýlkové, menej efektívne a náchylnejšie na zranenie kvôli rôznym biomechanickým kompenzáciám. Tento koncept sa stal kľúčovým prvkom vo výukových osnovách nielen v oblasti fyzioterapie. V dôsledku toho stále trvá presvedčenie, že ploché nohy znamenajú značný rizikový faktor pre poruchy pohybového aparátu. Na tento predpoklad nadväzuje zdanie potreby liečby, aj keď symptómy napríklad nie sú prítomné.
Plochonožie a poranenie pohybového aparátu
Oproti vyššie spomínanej teórii vedci uvádzajú dve metaanalýzy s iba slabou súvislosťou medzi plochou nohou a mediálnym tibiálnym stresovým syndrómom (MTSS), patelofemorálnym bolestivým syndrómom (PFP) a nešpecifickým poranením z preťaženia dolných končatín, a žiadnou súvislosť. Vedci ďalej uvádza jeden systematický prehľad a jednu metaanalýzu, ktoré odhaľujú, že plochá noha nie je rizikovým faktorom zranenia, súvisiacich s behaním. Tieto výskumy spochybňujú názor, že plochá noha je podstatným rizikovým faktorom pre celý rad muskuloskeletálnych ťažkostí.
„Utvrdzovanie myšlienky, že ploché nohy sú dôležitým rizikovým faktorom muskuloskeletálnych porúch, ktoré treba liečiť, značne bráni prenosu poznatkov na zdravotníkov a pacientov.“
Informácií z „šedej literatúry“, odborných webových stránok a ďalších médií stále často naznačujú, že ploché nohy sú dôležitým rizikovým faktorom zranenia, alebo ešte horšie, že vyžadujú liečbu, aj keď sú pacienti bez príznakov. Táto situácia bohužiaľ často vedie k zbytočným zákrokom pri asymptomatických plochých nohách (napr. ortézy, obuv na kontrolu pohybu), čo u pacientov vyvoláva rôzne obavy. Zníženie tohto nadmerného diagnostikovania je teda stáva zásadnou prioritou, uvádza autori. Ako zdravotníci, tak vedci by mali lepšie rozlišovať medzi benígnymi anatomickými variabilitami chodidla a potenciálne škodlivými stavmi. To môže hrať úlohu pri znižovaní nadmerného diagnostikovania asymptomatickej ploché nohy. Nadmerné diagnostikovanie totiž často vedie k nadmernej liečbe so zbytočnými intervenciami. Tým by sa mali znížiť obavy pacientov zo „zdravej anatomickej variability“.
Hodnotenie chodidla vo výskume av praxi
Aj keď sa ukázalo, že ploché nohy sú len slabým rizikovým faktorom pre muskuloskeletálne zranenie, stále existujú prípady, keď je potrebné morfológiu nôh vo výskume alebo v klinickom kontexte hodnotiť. Napríklad získaná plochá noha je typická pre pokročilé štádiá dysfunkcie zadnej holennej šľachy. V tomto prípade je relevantné posúdiť morfológiu chodidla u jedincov s touto dysfunkciou, aby sa určila úroveň zranenia a zhodnotila progresia. Vzhľadom na možnosť nadmernej diagnostiky plochých nôh je však nevyhnutné zmeniť náš všeobecný prístup k poraneniu pohybového aparátu. Namiesto toho, aby sme sa zameriavali iba na morfológiu chodidla, musíme brať do úvahy komplexnú škálu faktorov, ktoré prispievajú k muskuloskeletálnym poruchám.
Záver
„Asymptomatická plochá noha obvykle nie je deformitou, ktorá by vyžadovala pozornosť zdravotníkov. Na základe súčasných poznatkov je určovanie typu chodidla pacientov za účelom vyhodnotenia rizika vzniku poranení neefektívne a kontraproduktívne. Namiesto toho by sa ploché nohy mali považovať za zdravé anatomické variability. Je nevyhnutné opustiť zastaranú predstavu, že plochá noha je problematická a spôsobuje, že jedinci sú vystavení vysokému riziku vzniku muskuloskeletálnych poranení. Je načase zmeniť pohľad a prístup k významu plochých nôh a uznať ich prirodzenú rozmanitosť v kontexte celkového zdravia.“
O pozícii nohy, výkonu a poranení členku sme sa bližšie bavili v našom online workshope tu.
Zdroj:
MOISAN, Gabriel; GRIFFITHS, Ian; CHICOINE, Dominic. Flat feet: deformities or healthy anatomical variants?. British Journal of Sports Medicine, 2023.
https://bjsm.bmj.com/content/early/2023/08/16/bjsports-2023-107183.abstract
